Ako som sa dostal k foteniu ?

Na mojej úvodnej stránke som už spomenul, ako som už od malička vnímal svoje okolie cez štetec, či farby. Fotka zdá sa, bola iba mojím ďalším prejavom vyjadrovania sa.

Prvým spúšťačom môjho záujmu o fotku bola ale tajomná mašinka na poličke môjho otca.

Zavalitá a kvalitne pôsobiaca technika, chránená pekným, čiernym, koženým puzdrom.

Náš otec mal doma celú tmavú komoru na vyvolávanie fotiek a my sme rokmi spolu s bratom občas vymenili bicykel a vzduchovku za tento svet s červenou lampou, v prítmí a s vôňou vývojky.

Toto boli prvé momenty objavovania tajov fotografie a chvíľky očakávania, pár sekúnd predtým ako sa pod hladinou kvapaliny vynorili obrázky, v začiatkoch často len nejasné mapy :).

Svoj prvý kvalitnejší fotoaparát som si kúpil až neskôr. Bolo to na severe Talianska v nádhernom Südtirole neďaleko Dolomitov, kde som pár rokov pracoval. Milujem cestovanie a foťák v ruke mi len pomáhal uchovať si spomienky na moje túlanie sa svetom.

Neskôr som vďaka práci na lodi pár mesiacov brázdil vody Stredozemia – od Atén cez Rhodos, Santorini, Benátky, Dubrovník, Bari, Janov, Neapol – Capri, Messinu na Sicílii, Tunis, Palma de Mallorcu, Marseille, Barcelónu, Malagu, Casablancu a Agadir – Rabat, Lanzarote na Madeiru a späť.

Maroko – Casablanca, Hassan II Mosque 2005

Keď som mal voľno v práci, tak ma moji kolegovia, ak mali to šťastie, zahliadli s fotoaparátom pred mojou tvárou, alebo len preveseným cez plece, čakajúcim na pekné svetlo, miesto či dej. Odvtedy sa fotenie stalo pevnou súčasťou môjho života. Dlhé roky som fotil len pre radosť a istú kreatívnu formu vyjadrenia môjho ja.

Ako to však v živote chodí, často ktosi v mojom okolí potreboval odfotiť to či ono. Rodinný portrét, krstiny, auto, motorku, nový účes, fitness formu a nakoniec aj svadby. Práve pred fotením svadby som mal dlhé roky rešpekt. To množstvo ľudí, pohľadov, kam sa postaviť, ako si čupnúť, kam vyliezť, kam sa schovať, aby bol zachytený správny moment. Na svadbe ide doslova často len o moment. Moment, ktorý už nejde vrátiť späť a odfotiť na druhý pokus. Rýchlo meniace sa situácie, nehovoriac o svetle v priebehu celého dňa s ktorým sa svadobný fotograf potýka. . Postupne som bol vystavený faktu, že moja technika nezvláda úkony, ktoré si rôznorodé situácie vyžadovali. Hromada článkov, fór a dlhých rozhovorov s kamarátmi fotografmi len utvrdili moje rozhodnutie investovať do novej techniky, do sveta full frame a kvalitných pevných skiel.

Digitálny svet napreduje šialeným tempom, v ktorom rozhodujúcim faktorom je schopnosť, talent, ale aj šťastie a nápaditosť ako zachytiť zážitok či spomienku. Fotografia je cesta neustáleho vnímania, pozorovania, ale aj vzdelávania sa. Tak ako surfér čaká na svoju vytúženú vlnu, rovnako fotograf čaká, báda, objavuje … v nekonečnom cykle cvakov. Len kvôli tomu „jednému“.

Nebudem ale filozofovať. Fotografia je filozofia sama o sebe :).