Mestečko Ubud uprostred ryžových polí je miesto, kde je najviac mestských obchodíkov, koloniálnych reštaurácií a pouličných služieb. Je ideálnym miestom, kde keď zablúdite, vôbec Vám to nevadí. Sú tu zákutia, keď sa znenazdajky ocitáte skoro v „džungli“. Opičí prales “Monkey Forest“, Vás vytrhne z hlučnejšieho mesta skútrov. Môžete tu pozorovať balinézske opice a ich prímestský životný štýl. Dávajte si však pozor na svoj mobil a slnečné okuliare.
Cesta do Amedu na severe ostrova zaberie pár hodín. Amed je miesto, kde si viem predstaviť vlastný domček z bambusu. Je to oáza pokoja s nedotknutými plážami, niektoré s čiernym sopečným pieskom, iné skoro ako v Karibiku. Nefrekventované – život ako na dedinke.

Neviem sa rozhodnúť, čo bolo na Bali najkrajšie, nedá sa to porovnať s ničím, čo som doteraz na mojich cestách videl. Ohromujúce chrámy, zvuky pralesov, všadeprítomné vonné obetné tanieriky božstvám, paradoxne aj davy čínskych turistov a zápchy na cestách. Avšak bohatstvo ich pralesov, exotické rastliny, vtáctvo, ale aj priateľskí a ochotní ľudia zanechajú na duši každého cestovateľa či fotografa iba wow. Treba sa len šikovne vyhýbať turistickým pascám, dať na cestovateľský inštinkt a radšej zvoliť menej vyhľadávané miesta, prípadne si privstať.

Môžete sa tu túlať ryžovými poliami Tegallalang, zažiť chrámový vodný palác Titra Empul Temple, ktorý je slávny svojou svätou pramenitou vodou. Poskakovať kameňmi tesne nad hladinou nádherného vodného paláca Taman Titra Gangga, ktorý je zároveň najzachovalejším vodným komplexom na Bali a jeho názov je v preklade doslova “vody z Gangy“. Krásne to miesto – nebo na zemi.

Celé dva týždne sa nám takto pekne striedali dni objavovania pamiatok, chrámov, života ľudí na ľudoprázdnom severe bez turistov s dňami plávania a šnorchlovania v oceáne, pri každodennej improvizácií, kde v ten deň prespať, na ktorú si nastaviť ráno budík. Ostrovy Nusa Penida a Nusa Lembongan stoja za navštívenie. Pomalšie ostrovné tempo, zberači morských plodov pri silnom odlive v zálive so „žltým mostom“. Ikonická Kelingking beach, na ktorej som prvý krát v živote pocítil rešpekt pred vlnami oceánu. Manta Point, kde sa môžete skoro ráno potápať za obrovskými, až 5-metrovými mantami.

Jeden z mojich fotografických snov je fotenie svadby na takomto mieste, spojené s medovými týždňami novomanželov. Takáto svadba má svoje čaro a určite zanechá krásne a unikátne spomienky. Samotné miesto ale spravidla nie je zárukou pocitu trvalého šťastia. Tento pocit tvoríme my ľudia spoločne :).

Cestu domov sme si „strihli“ cez jedinečný Singapur.

O tom ale najbližšie. Spolu s detailnejším spracovaním mojej cesty v tejto časti Indonézie. Chcel som Vás len navnadiť…a možno aj seba :).

Čoskoro dovidenia !

…viac fotografií z tejto cesty nájdete v priečinku TRAVEL.

fotograf / svadobný fotograf na cestách / cestovanie / travel blog / ázia / cestovateľské zážitky